Každý (obývaný) dom si vyžaduje pre komfort obyvateľov na svoju prevádzku určité množstvo energie – je potrebné (v zime) kúriť, mať teplú vodu, elektrinu atď. To je samozrejmé. Koľko tej energie je však potrebnej, bolo a stále je tak trochu pre mnohých ľudí v úzadí. Trend však smeruje k energeticky čo najviac hospodárnym budovám, často nazývaným (ultra)nízkoenergetické, pasívne alebo (takmer) nulové domy.
Tento trend znižovania energetickej náročnosti budov je vyžadovaný aj zákonmi (zákon č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov v novelizovanom znení, ktorý implementuje smernice EÚ o energetickej hospodárnosti budov), vyhláškami (Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby č. 364/2012, novelizovaná vyhláškou 324/2016) a technickými normami (STN 73 0540, STN EN 15603).
Iste, mnohí ľudia nemajú radi, keď im štát prikazuje, čo majú a musia robiť a snažia sa so systémom „vybabrať“ a obísť ho. Na druhej strane je to možné vnímať ako príležitosť mať moderný dom s veľmi nízkymi prevádzkovými nákladmi – síce do domu investujete viac, ale potom sa môžete tešiť z nízkych účtov za energie.
Keď by ste sa radi v tom trochu zorientovali, zosumarizovali sme zopár najdôležitejších faktov a akú úlohu v tom môžu zohrať solárne kolektory a fotovoltaika:
Spomínané smernice, zákony, vyhlášky a technické normy nie sú žiadna novinka, platia už dlho (aj keď sú priebežne novelizované) a už dlho sa vie, že požiadavky na energetickú hospodárnosť budov sa budú postupne zvyšovať. Dávnejšie ich viac-menej nebolo problémom splniť, od roku 2021 sa však výraznejšie sprísnili.
O čo teda ide? Pre dom sa vo už fáze projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie vypočíta celková potreba energie (výpočet je komplexný a zložitý a nie je predmetom tohto článku ho vysvetľovať). Táto ročná potreba energie sa vyjadruje v kWh na meter štvorcový plochy domu. Do celkovej hodnoty sa zahŕňa potreba energie na vykurovanie (pokrývajúca tepelné straty konštrukcie domu a straty prirodzeným vetraním) a prípravu teplej vody. Ale už nie napríklad spotreba elektriny netýkajúcu sa predchádzajúcich oblastí – ako osvetlenie a spotrebiče v domácnosti – chladničky, televízor, spotrebná elektronika, kuchynské spotrebiče atď. Teda môžete napríklad doma v garáži zvárať koľko chcete, energetickú triedu domu to neovplyvní.
Medzivýsledkom výpočtu energetickej hospodárnosti budovy je celková potreba energie. Túto potrebu energie pre dom je možné „vyskladať“ z rôznych zdrojov. Veci však komplikuje, že nie je jedno, aký zdroj energie sa použije. Totiž pre výpočty konečnej energetickej náročnosti/hospodárnosti domu majú rôzne zdroje energie priradené určité faktory a koeficienty, ktorých účelom je zohľadniť účinnosť rôznych zdrojov energie a tzv. „primárnu energiu“ potrebnú na dodanie daného typu energie pre dom: primárna energia pre dom = potreba energie pre dom * faktor účinnosti * faktor primárnej energie. Napríklad elektrina má faktor primárnej energie 2,2, zemný plyn 1,1 a drevo 0,1-0,2 (podľa typu – kusové, štiepka, pelety). Takže v skratke nie je jedno, či budete kúriť a ohrievať teplú vodu zemným plynom, drevom, uhlím alebo elektrinou. Z tohto hľadiska je najvýhodnejšie drevo (ale najmenej praktické), zemný plyn je v podstate „neutrálny“ a najhoršia je elektrina (aj keď najkomfortnejšia).
Pre energetickú náročnosť (ročnú potrebu energie na m²) je rozhodujúca potreba tej „primárnej“ energie a sú stanovené rozmedzia, podľa ktorých sa zaraďujú domy do jednotlivých energetických kategórií.
Do 31.12.2020 sa musela novostavba zmestiť do energetickej triedy A1 (to platilo od januára 2016 a nebol to až taký problém), od 1.1.2021 musí byť novostavba v energetickej triede A0.
Ak nebude dom spĺňať tieto požiadavky, stavebné povolenie ani nedostanete. Taktiež pri kolaudácii domu sa bude posudzovať dodržanie projektovej dokumentácie, takže limity sa tiež nedajú obísť tak, že sa niečo naprojektuje a iné postaví. Nové požiadavky platia pre novo vydávané stavebné povolenia, ak ste získali stavebné povolenie na dom pred 31.12.2020 a skolaudujete ho v roku 2021 a neskôr, bude stačiť splniť požiadavky triedy A1.
Samozrejme, základom je kvalitné zateplenie domu, ktoré veľmi pomôže. Tu sa šetriť príliš neoplatí – na projektovaní, materiáloch, ani realizácii. Čím menšie tepelné straty domu, tým menšia potreba energie na vykurovanie. Logické. Zatepľovať sa však nedá „donekonečna“ a len samotným zateplením sa rodinný dom do A0 (v drvivej väčšine prípadov) nedostane. Zateplenie totiž neovplyvní potrebu energie na prípravu teplej vody.
V rodinných domoch v energetickej triede A1 je podiel energie potrebnej na prípravu teplej vody zvyčajne na úrovni 30 – 40%. Pri domoch v triede A0 však tvorí energia na prípravu teplej vody často aj polovicu a viac celkovej potrebnej energie pre dom.
Dôležité však je, že pri výpočte energetickej hospodárnosti/náročnosti a energetickej triedy domu (a splnení stanovených limitov) sa z celkovej potreby tepelnej/elektrickej energie odpočíta tepelná/elektrická energia potrebná na vykurovanie a prípravu teplej vody z obnoviteľných zdrojov (teda solárnych kolektorov alebo fotovoltaiky) – takto to stanovuje zákon.
Takže solárne kolektory alebo fotovoltaika priamo znížia takúto celkovú potrebu energie pre dom (ktorej súčasťou je aj energia potrebná na prípravu teplej vody). Keďže pri výpočte energetickej hospodárnosti sa pre rodinné domy zohľadňuje potreba energie na vykurovanie a prípravu teplej vody, fotovoltika pomôže len keď sa podieľa na pokrytí týchto potrieb. I keď možnosti priamo ovplyvniť energetickú triedu domu sú pri fotovoltaike obmedzenejšie, stále dokáže efektívne pokryť inú potrebu elektrickej energie (ktorá nevstupuje do výpočtov energetickej hospodárnosti).
Teória aj prax ukazujú, že požiadavky od roku 2021 je možné splniť bez solárneho systému len pomerne problematicky, aj to zväčša len s tepelným čerpadlom. A pritom výhodou solárnych kolektorov aj fotovoltaiky je, že majú znesiteľné investičné/vstupné náklady v porovnaní s mnohými ďalšími opatreniami na zníženie energetickej náročnosti domu a dosiahnutie požadovaných limitov (znižovanie tepelných strát: zateplenie znižujúce tepelné straty konštrukcie domu a rekuperácia znižujúca tepelné straty prirodzeným vetraním; tepelné čerpadlo namiesto odporového vykurovania elektrinou alebo plynového kotla; a mnohé ďalšie).
Konkrétny príklad: máte naprojektovaný slušne zateplený rodinný dom s potrebou energie (na vykurovanie a prípravu teplej vody) na úrovni okolo 70-80 kWh/m²/rok. Je použitý kondenzačný plynový kotol, z hľadiska zdroja vykurovania to už stlačiť nie je príliš kam (ak nechcete značne nákladnejšie tepelné čerpadlo alebo kúriť drevom, čo nie je moc komfortné). Ešte sa dá pohrať so stratami tepla prirodzeným vetraním, a nasadiť rekuperáciu (nútené vetranie) za ťažké tisíce eur, a môžno sa s odretými ušami dostanete pod limit 54 kWh/m²/rok. Lepšie riešenie? Solárne kolektory – znížite potrebu energie na prípravu teplej vody a limit poľahky splnený, za výrazne menej peňazí ako pri tepelnom čerpadle alebo rekuperácii.