Pri stavbe nového domu čoraz viac ľudí uvažuje o solárnom systéme a fotovoltaike. Síce predstava môže byť (v tomto štádiu) logicky nejasná a starostí pri stavbe domu je určite dosť, ale je výborné myslieť na zopár drobných príprav, neskôr ušetria veľa komplikácií a navyše, systém bude estetickejší a praktickejší. Urobiť predprípravu na fotovoltaiku pri stavbe domu je veľmi rozumné – náklady sú totiž pomerne malé (aj keby sa to nikdy nevyužilo), neskôr sa to však môže veľmi hodiť (aj keď v súčasnosti nemusíte mať plány rovno fotovoltiku inštalovať).
Keď sa na (prípadnú) inštaláciu fotovoltiky nemyslí a stavba je už hotová, prepojenia medzi fotovoltaickými panelmi na streche s meničom a napojenie na elektroinštaláciu domu sa inštalujú komplikovanejšie a náklady sú vyššie, často je to aj na úkor funkčnosti a vzhľadu.
Predpríprava pre fotovoltaiku
Káblová chránička spod strechy/z povaly (kde by boli panely) k meniču (do technickej miestnosti) – priemer 25/32 mm, hrubšia je zbytočná. Na povale (pri šikmej streche), ak je v rámci tej povaly dobrý prístup, nie je potrebné trasu pre káble z panelov zvlášť pripravovať.
Od meniča (z technickej miestnosti) do hlavného rozvádzača:
dva (jeden pre on-grid výstup, jeden pre prípadný back-up výstup hybridného meniča) samostatné AC káble: CYKY-J 5×2,5 mm², prípadne aj 5×4 mm² (drobné predimenzovanie nie je na škodu). Síce pre jednofázový systém do 4 kWp by stačil 3×2,5 mm², ale mohlo by to byť do budúcnosti výrazné obmedzenie,
jeden žltozelený „uzemňovací“ kábel (jednožilový lankový) s prierezom 16 mm² (pre uzemnenie zvodičov prepätia a bleskového prúdu z panelov),
jeden komunikačný tienený FPT kábel kategórie 5e (pre prípadnú komunikáciu meniča s jeho vlastným elektromerom), ak by ste uvažovali o nejakej forme „smart home“, radšej dva.
Voľný priestor/rezerva v hlavnej rozvádzačovej skrinke, ideálne celý rad (alebo aj dva, podľa šírky skrinky) pod/nad hlavným ističom.
Ak už viete, kde presne by bol menič, a záleží vám na vzhľade, najlepšie ak sa v jeho blízkosti – pod/vedľa miesto pre menič, umiestni zapustená rozvádzačová skrinka (24/36 modulová) pre fotovoltaiku, do ktorej budú ústiť chráničky spod strechy a káble z hlavného rozvádzača.
Fotovoltaika (on-grid) sa dá pripojiť do elektroinštalácie domu v zásade kdekoľvek (samozrejme v prípade 3-fázovej fotovoltaiky na 3-fázový prívod), a tiež je možné ťahať káble od panelov k meniču v lištách po stene, prevŕtavať stropy, lepšie aj krajšie je však mať pripravené vyhradené káble/chráničky pre fotovoltaiku už v stenách a ideálne aj rozvádzač pre menič zapustený v stene.
Pri rovnej streche tiež prestup strechou pre káble a zvážiť, ako zabezpečiť konštrukciu na panely proti vetru (kotvenie na konštrukciu)
V súčasnosti sa na rovných strechách často používa systém, kedy je pod najvrchnejšou hydroizolačnou vrstvou (fóliou) tepelná izolácia (polystyrén), vtedy je zaťažovanie konštrukcie na panely problematické (tepelná izolácia nie je určená na dlhodobé nesenie záťaže) a kotvenie konštrukcie technicky veľmi komplikované a často až nerealizovateľné.
Síce nebudete mať problém nájsť „odborníkov“, ktorí budú tvrdiť, že stačí pár kíl (znalejší nižších pár desiatok kíl) zaťaženia na panel , teoreticky môžu mať aj „šťastie“, že naozaj by aj stačilo a nikdy sa nevyskytne taký vietor. Ale na to sa spoliehať…
Zaťaženie by mal vypočítať statik (záleží na mnohých faktoroch, od konkrétnej lokality, tvaru/výšky strechy, rozmiestnenia panelov), prakticky to je málokedy pod 100 kg na panel (v priemere – statický výpočet určí presné zaťaženie na každý panel, budú tam tiež nemalé rozdiely, na okrajoch strechy bude potrebná vyššia hmotnosť zaťaženia, v strede strechy menej), skôr v rozmedzí 100 – 200 kg na panel, vo veterných lokalitách môže byť aj viac.
Ak sa pripraví kotvenie/kotviace body na konštrukciu pre panely, dá sa predísť zaťažovaniu konštrukcie panely tonami betónu, často na to strecha ani nebýva staticky projektovaná. Jeden kotviaci bod nahradí stovky kíl betónu. Kotviace body nemusia byť nevyhnutne presne na konkrétne rozmiestnenie a rozmery panelov, zvyčajne sa robí nejaký „raster“. Všeobecný návod by však nepokryl všetky možnosti/eventuality, v takomto prípade je to najlepšie prekonzultovať vopred.
V prípade zásypu fólie štrkom sa tento štrk (nie však vždy, závisí od hrúbky/množstva) dá využiť ako zaťaženie – sú rôzne vane na panely, alebo individuálne riešenia, opäť, všeobecný návod by však nepokryl všetky možnosti/eventuality, v takomto prípade je to najlepšie prekonzultovať vopred.
