Fotovoltaiku je možné inštalovať s výkonom až do výšky MRK (maximálnej rezervovanej kapacity) odberného miesta, teda maximálneho možného odberu elektriny zo siete.

Tiež je možné dodávať „prebytočnú“ elektrinu do siete bez toho, aby to bolo podnikaním v energetike, čo bolo komplikované, náročné a v konečnom dôsledku (často) odradzujúce. Od októbra 2022 bola v zákone (251/2012 o energetike) definovaná kategória „aktívneho odberateľa“ (prosumer), pri ktorom podnikaním v energetike nie je výroba elektriny v zariadení s inštalovaným výkonom do 1 MW … alebo dodávka elektriny … ak tieto činnosti nie sú ich hlavnou podnikateľskou činnosťou.

Nepríjemnou hranicou je limit 100 kW výkonu, distribučné spoločnosti totiž vyžadujú pri výkonoch nad 100 kW prepojenie fotovoltaiky na ich dispečing, čo je pomerne nákladné a komplikované.

V súčasnosti najzaujímavejšie/najvýhodnejšie riešenie, fotovoltaikou je takto možné „pokryť“ aj celoročnú spotrebu elektriny, ak je dostatočný priestor na inštalovanie panelov.

Avšak v súčasnosti jedinou spoločnosťou, s ktorou sa dá využiť tento model „započítania“ elektriny dodanej do siete voči spotrebe (samozrejme nie v plnej výške, len v cene elektriny bez distribúcie) je Magna Energia. Teda musíte byť ich zákazníkom, alebo ste ochotní k nim prejsť, ak vám v tom nebránia zmluvné záväzky so súčasným dodávateľom.

Legislatívne už dnes nič nebráni tomu, aby si firma nainštalovala fotovoltaiku (s výkonom do maximálnej rezervovanej kapacity) a predávala elektrinu do siete (a nepodnikala by pritom v energetike).

Tento model ponúka čoraz viac dodávateľov elektriny, pričom prebytky vie „odkúpiť“ aj iný dodávateľ elektriny ako váš súčasný. A to (väčšinou) za spotové (trhové) ceny elektriny v čase dodania do siete podľa OKTE mínus určitá „marža“ (30 €/MWh marža je dosiahnuteľná aj pri menších fotovoltikách).

Nevýhodou často je, že pri dimenzovaní fotovoltaiky na vlastnú spotrebu tak, aby zbytočne nevznikali nevyužiteľné prebytky, je často problematické (až nemožné) dosiahnuť viac ako 15-30% pokrytie celoročnej spotreby elektriny. Totiž fotovoltaika sa vtedy dimenzuje na spotrebu v letnom polroku tak, aby jej maximá produkcie v rámci dňa (okolo poludnia, medzi 10 – 15) neboli zbytočne (výrazne) vyššie ako spotreba elektriny. A od jesene do jari fotovoltaika toho zase veľa nevyprodukuje.

Ďalšou nevýhodou je, že môže byť pomerne veľa dní, kedy je spotreba elekriny nižšia – víkendy, sviatky a pod. – a vtedy môžu byť nevyužiteľné prebytky výraznejšie.

Síce nemusíte riešiť „obchodné“ záležitosti dodávania elektriny do siete s dodávateľom elektriny, to však (pri všetkej ostatnej administratíve) nie je až taká komplikácia.

Batériové úložiská síce pomôžu vylepšiť priame využitie produkcie fotovoltiky a mieru pokrytia celorčnej spotreby, ale ekonomicky je návratnosť takéhoto riešenia pomerne dlhá, aj vzhľadom na to, že existujú alternatívne spôsoby, ako prebytky „speňažiť“ – možnosti popísané vyššie.

Sú však situácie, kedy je obmedzením priestor na inštaláciu panelov a keď je spotreba objektu pomerne vysoká, v takomto prípade nie je často ani kam inštalovať taký výkon fotovoltaiky, aby po pokrytí vlastnej spotreby ešte „zostalo navyše“ na dodávanie do siete.

Ak vás fotovoltaika zaujíma a myslíte si, že by bola prínosom pre úspory nákladov na energie, radi to prediskutujeme: Ján Žažo, 0905 402 692, jan.zazo@quest.sk